Dovolenka v Borovnej (2017)

24. – 29. 8. 2017 

V roku 2025 sme mali naplánované "možno" rozlúčkové turné po našich českých obľúbených regiónoch. Patrí k ním najmä Vysočina a Južné Čechy. Telčsko a Český Krumlov. Keďže existuje niečo medzi nebom a zemou a mojou mobilitou, tak ostávame doma a ja som sa rozhodla pripomenúť si našu cestu v roku 2017. Pozývam Vás nielen do Borovnej, Telče, Slavoníc, Třebíča, ale aj do rodiska Jaroslava Haška, Českého Krumlova, v období, ktoré my nazývame podľa každoročnej augustovej telčskej udalosti - Balony nad Telčí.

Na poznávanie Vysočiny sme sa zamerali v roku 2005. V malej dedinke Borovná, ležiacej necelých 6 kilometrov od Telče, sme našli u pani Libušky Kvapilovej dobrú základňu pre naše výlety. Do apartmánového ubytovania v Dvůr Borovné sme sa opakovane vracali aj v ďalších rokoch. Už poznáme všetkých členov rodiny a nielen pani Libuška, ale aj obaja Pavlovia (otec a syn) sa starajú o to, aby sme sa u nich cítili dobre. V roku 2024 sme sa mali možnosť lepšie zoznámiť aj s dcérou Terezkou a dvoma takmer dospelými vnučkami. V máji 2017 som našla na telčskej stránke, že v dňoch 24. - 27.8.2017 bude 21. ročník akcie Balóny nad Telčí. A to bol dobrý dôvod, aby sme si v Dvůr Borovné opäť zabezpečili ubytovanie.

Vo štvrtok 24. augusta sme sa takmer po 7-hodinovej ceste ubytovali v našom apartmáne. O ôsmej vládla vo veľkom dvore príjemná večerná atmosféra. "Dvůr" bol postavený v 17. storočí a pôvodne patril telčským grófom. Starý otec terajšej domácej pani kúpil v roku 1926 statok od štátu a hospodáril na ňom až do roku 1956. V roku 1996 sa vnučka, pani Libuška, nasťahovala na statok aj s manželom, synom a dcérou. Opravili ho a hospodária v ňom.

O trištvrte na desať sme sa boli poprechádzať po telčských uličkách a po námestí Zachariáše z Hradce. Zachariáš z Hradce bol vzdelaný český šľachtic a humanista. V roku 1550 si za svoje sídlo zvolil Telč. Počas jeho pôsobenia (zomrel v roku 1589) zažila Telč a jej okolie veľký hospodársky rozmach. Zachariáš z Hradce zakladal nové rybníky, zavádzal moderné spôsoby hospodárenia a zakladal cechy. Už počas jeho života došlo k stavebným úpravám mesta a najmä jeho námestia. Za pomoci talianskych architektov prestaval telčský hrad na honosný renesančný zámok.

Aj vďaka nemu je Telč zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Polovicu námestia Zachariáše z Hradce lemujú podlubia. Ukrývajú vchody do kaviarničiek, reštaurácií, obchodíkov s drevenými suvenírmi a aj galériou. Na čelnej stene podlubia pod radnicou je osadená doska pripomínajúca zápis mesta Telč do zoznamu UNESCO v roku 1992.

Program akcie Balóny nad Telčí oznamoval, že v piatok 25. júna 2017 bude medzi 6,00 a 7,00 hodinou štart balónov. Ja som sledovala ich let o siedmej ráno z lúky pred našim apartmánom v Borovnej.

Ranný pohľad na Dvůr v Borovné.

Priečelie s veľkými oknami apartmánov, ktoré umožňujú výhľad na romantické rána a večery so západom slnka.

To nie je obraz. To je skutočné ráno z apartmánového ubytovania v Dvůr Borovné.

V piatok sme sa vybrali do Třebíče, mesta pamiatok UNESCO. Pred trinástou hodinou sme si kúpili lístky v budove mestského múzea, aby sme mohli navštíviť jednu z nich. Baziliku sv. Prokopa. Obdĺžniková severná predsieň ukrýva pred zrakmi okoloidúcich jeden z najkrajších portálov Vysočiny.

V severnej arkádovej predsieni sa nachádza portál z 13. storočia, nazývaný aj Porta paradisi - rajská brána. Na každej strane má 11 žulových stĺpov, ktoré tvoria oporu pre reliéfy vytesané do pieskovca. Námetom pre rastlinnú ornamentálnu výzdobu bol Chválospev tvorstva na svojho Stvoriteľa z knihy Daniel zo Starého zákona. Dlhé roky bola Porta paradisi ukrytá pod vrstvami muriva a až v roku 1862 bola znovuobjavená a zrekonštruovaná do dnešnej podoby. O tom hovorí aj zlatý nápis nad vchodom do chrámu. "Z dlhoročného spustošenia zachránil a opravil Vincenc gróf Waldstein-Wartenberg r. 1862."

Bazilika sv. Prokopa je románsko-gotický kresťanský kostol. Stavali ho v rokoch 1240 až 1280 na mieste pôvodnej mariánskej kaplnky. Má tri lode, pričom prostredná, skladajúca sa zo šiestich klenbových polí, je najširšia.

Vnútri chrámu sa na jeho severnej strane zachovala aj opátska kaplnka. Fresky s biblickou tématikou pochádzajú z polovice 13. storočia a po freskách v rotunde sv. Kateřiny v Znojme sú druhé najstaršie na Morave. V roku 1999 boli zrekonštruované.

V roku 2003 bola bazilika sv. Prokopa zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Třebíčska Cukrárna za pecí, ktorú sme objavili len pár metrov pod zámkom, má nielen výbornú kávu, ale aj zmysel pre humor.

Z baziliky sv. Prokopa sme sa ponad rieku Jihlavu vybrali do židovskej štvrte. Patrí k najzachovalejším židovským štvrtiam v Európe a je to jediná židovská pamiatka mimo územia Izraela, ktorá je samostatne zapísaná do zoznamu UNESCO. Na pomerne malej ploche sú v nej natlačené domčeky, oddelené od seba úzkymi krivolakými uličkami. Jednou z nich sme vyšli na Hrádok, kde sa nachádza židovský cintorín.

Třebíčský židovský cintorín sa rozkladá na ploche takmer 12 tisíc metrov štvorcových. Tým sa zaraďuje k najväčším židovským pohrebiskám v Čechách. Údajne je na ňom 11000 hrobov a takmer 3000 náhrobkov. Najstarší z nich je z roku 1631.

Mnohé náhrobné kamene sú schované pod kobercom popínavého brečtanu. Tento areál cintorína napĺňa moje predstavy, ako by mohli existovať spomienkové miesta bez súčasných gýčových vyleštených náhrobkov obrovských rozmerov.

O šiestej večer sme už sedeli na terase U Zachariáše. Podľa programu Balóny nad Telčí mal večerný let začať medzi 18,00 a 19,00 hodinou. Celé námestie bolo zaplnené ľuďmi. Niektorí sedeli na terasách reštaurácií a kaviarničiek lemujúcich námestie, iní sedeli na lavičkách, na dlažbe alebo na fontáne.

Zopár divákov si hneď na začiatku večernej prípravy balónov dojednávalo svoj let.

Až pred pol siedmou sa na námestí rozložili tri vozy, z ktorých začali balónoví letci a mechanici skladať obrovské koše a po námestí začali rozprestierať tri obrovské balóny.

Keď sme prvýkrát objavili Balony nad Telčí, tak vtedy ešte na námestí bolo rozložených sedem balónov. Teraz odlietajú z troch miest - z námestia, zo zámockej záhrady a od jedného z troch okolitých rybníkov.

Táto dvojica si našla svoje pohodlné miesto v hornej časti trojuholníkového námestia Zachariáša z Hradce.

Po pol siedmej sa začalo celé námestie žlto-červeno vlniť.

Mechanikom pomáhali aj odvážlivci z radu divákov. Balóny sú ušité z nehorľavej textílie, kôš je upletený z prútia, palivom je propán. Balón pre trojčlennú posádku by mal mať objem 2 200 m3.

Štvrť hodinu trvalo, kým sa balón nafúkol tak, aby do neho mohol vliezť mechanik.

Sledovanie zväčšujúcich sa balónov bolo napínavé. Pomocníci držiaci "kotviace" laná, museli čím ďalej, tým viac napínať sily, aby udržali balón až do poslednej chvíle na dlažbe.

Za zväčšujúcim balónom sa začína ukrývať žulový Mariánsky stĺp, ktorý bol v roku 1720 postavený v hornej časti námestia.

Štyri minúty pred vzlietnutím.

Z námestia vyletel prvý balón o trištvrte na sedem. Za sochou sv. Markéty, stojacej uprostred fontány, je pripravený aj tretí (posledný) balón, ktorý v piatkový večer vzlietal z námestia Zachariáše z Hradce. Socha sv. Markéty, patrónky mesta, je z druhej polovice 17. storočia a podľa ľudového podania má podobu telčského dievčaťa.

Pre pokojný let balónu je ideálna rýchlosť vetra 5 m/s.

Za začiatok balónového lietania je považovaný 4. jún 1783, kedy sa pred zrakmi dvora Ľudovíta XVI. vzniesol teplovzdušný balón bratov Montgolfierovcov. Prvými pasažiermi boli ovce, kačka a sliepka.

O siedmej sa začali ponad námestie a renesančné domy vznášať balóny, ktoré mali svoje stanovištia v zámockom parku.

Podľa programu sa balónové lietanie opakuje v troch dňoch celkovo päťkrát. V piatok a v sobotu ráno medzi šiestou a siedmou a večer medzi osemnástou a devätnástou hodinou. V nedeľu ráno sa koná posledný let.

Veže Kostela Jména Ježíš (vpravo) a rozhľadňa veže kostola sv. Jakuba vytvárali pozadie nielen balónom nad Telčí, ale vytvárali aj dokonalý zrkadlový obraz vo vode Ulického rybníka.

O štvrť na deväť sme sa vybrali vybrali uličkou U Masných krámů k Ulickému rybníku. V jeho vode sa odrážajú domy Seminárskej ulice.

Päťdesiat metrov dlhý drevený most spája brehy Ulického rybníka.

V sobotu sme sa vybrali do Slavoníc. V 16. storočí boli majetkom Zachariáše z Hradce.

Vďaka zachovanému historickému jadru mesta majú Slavonice prezývku "malá Telč" alebo "perla západomoravskej renesancie".      

O pol druhej sme si v tieni uprostred slavonického námestia vyhliadli kaviarničku U nás doma. Vo svojom ponukovom liste ponúkala prvotriednu kávu z celého sveta (Kolumbie, Indie, Brazílie, Etiópie, Jamajky). Káva bola naozaj dobrá.

V dolnej časti Náměstí Míru je dom zo 16. storočia. Na sgrafitách sú medailóny učencov a bojovníkov a znak kožušníckeho cechu.

Priečelie domu na Hornom náměstí zdobí bohatá sgrafitová výzdoba, ktorá je datovaná do roku 1561. Sgrafity zobrazujú mytologické témy, podobizne kráľov a rakúskych arcivojvodov. Doplnené sú výjavmi so starozákonnou a mytologickou tématikou. Sgrafitá boli objavené v roku 1924. Naposledy boli zreštaurované v roku 2015.

Fontána na slavonickom Hornom náměstí vznikla roku 1783, keď bol do osembokej žulovej nádrže vložený neskorogotický stĺp a na ňom bola postavená baroková socha sv. Floriána, ochrancu pred ohňom. Socha sv. Floriána má pripomínať požiar, ktorý zachvátil Slavonice v roku 1750.

Necelý kilometer vzdušnou čiarou od rakúskych hraníc leží malá dedinka Maříž. V roku 2011 v nej trvalo žilo 7 obyvateľov. V súčasnosti je Maříž miestnou časťou Slavoníc, od ktorých je vzdialená necelé 3 km. V roku 1991 v nej založil výtvarník Kryštof Trubáček keramickú dielňu pod názvom "Maříž, autorská originální keramika".

Nielen v samotnej dedinke Maříž, ale aj na Hornom náměstí v Slavoniciach je dielňa, v ktorej si môžu malí i veľkí vyrobiť a namaľovať svoj vlastný hrnček alebo si farbou potlačiť svoje tričko. Pri jednej z našich predchádzajúcich ciest sme sa tam boli pozrieť. V samotnej dielni, na brehu rybníka, vládol čulý pracovný ruch. Všade naokolo boli rozostavané bicykle, na ktorých malí i veľkí návštevníci prišli.

Sgrafitový dom na Hornom náměstí má dva oblúkovité štíty a sgrafity, ktoré vznikli v 16. storočí. Znázorňujú planetárne božstvá, portréty kráľov a medzi oknami je sgrafito, ktoré vraj našlo inšpiráciu v Šalamúnovej Piesni piesní. Na sgrafite je údajne zobrazená jemná milostná scéna medzi kráľom Šalamúnom a kráľovnou zo Sáby.

Vežu slavonického farského kostola začali stavať v roku 1503. 56,51 metrov vysoká veža bola dokončená v roku 1549. Vo výške  33,59 m je ochodza, z ktorej majú návštevníci výhľad na Slavonicko. Na 6. poschodí veže bol aj byt hlásnika.

Zo Slavoníc sme odchádzali pred treťou a o štvrtej sme parkovali na "horskom" parkovisku pod hradom Roštejn. Hrad Roštejn je neskorogotický hrad, ktorý nechali v prvej polovici 14. storočia vybudovať páni z Hradce. V 2. polovici 16. storočia ho Zachariáš z Hradce prestaval na renesančný lovecký hrádok, obkolesený rozľahlou oborou.

Dominantou Roštejna je sedemboká gotická veža vysoká 45 m. Za veľmi priaznivých poveternostných podmienok sú vraj z nej viditeľné až Alpy.

O šiestej sme opäť prišli na telčské námestie. Bolo plné návštevníkov. Príjemný sobotný podvečer sľuboval lety balónov. Na ľavej strane námestia stojí veľmi pekný sgrafitový dom. V roku 1532 ho kúpil pekár Michal, neskorší starosta mesta. Dom dal nielen prestavať, ale aj vyzdobiť sgrafitmi zobrazujúcimi 11 starozákonných vojvodcov. Nad oknom v atike je letopočet 1555. Sgrafitá boli objavené a zrekonštruované v roku 1953.

Desať minút po šiestej ešte nebol na námestí Zachariáše z Hradce ani jeden voz s balónovým košom.

Počas čakania na balóny si mnohí návštevníci urobili pohodlie pred pódiom v dolnej časti námestia. O zábavu sa starala brnenská skupina Big Band Mr. Swing.

Pred pol siedmou začali na telčskom námestí tri skupiny technikov rozbaľovať balóny.

Svätá Markéta si pokojne stála na svojom mieste uprostred fontány.

Podľa programu sa balónové lietanie opakuje v troch dňoch celkovo päťkrát. V piatok a v sobotu ráno medzi šiestou a siedmou a večer medzi osemnástou a devätnástou hodinou. V nedeľu ráno sa koná posledný let.

Program letov závisí od počasia. V niektorých ročníkoch boli lety redukované. Už sme zažili aj taký ročník, kedy celé námestie s napätím očakávalo predpoveď počasia. Organizátori boli nakoniec donútení pre zlé počasie sobotný večerný let let zrušiť. Nedeľný ranný let je vlastne plánovaný ako náhradný, ale v prípade dobrého počasia sa koná ako "voľný". 

V sobotu 26.8.2017 o trištvrte na sedem večer balóny nad Telčom leteli. Máloktorý divák vnímal renesančné námestie. Takmer všetky tváre boli obrátené k oblohe.

Balóny, ktoré štartovali zo zámockého parku, sa pred siedmou objavili na oblohe nad telčským zámkom.

Tento balón štartoval zo zámockého parku.

Medzi vežami Kostola Jména Ježíš.

Desať minút po siedmej sa nad radnicou objavil posledný, ale podľa mňa najkrajší balón.

Počas päťdňovej dovolenky v Borovnej som urobila vyše 400 záberov. Ivo ich urobil dvojnásobok.

Na rohu námestia Zachariáše z Hradce a uličky U Masných krámů stojí zelený dom s arkierom. Jeho sgrafitová výzdoba je                   z 2. polovice 16. storočia. Objavili ich a obnovili v roku 1952. Na sgrafitách sú okrem iných aj scény Ukrižovanie, Saul a Dávid a Viera a spravodlivosť.

Ďeťúrencom stačili aj "balónové" bubliny.

Už tretíkrát sme sa v ostatných desiatich rokoch snažili dostať do Zámku v Stráži nad Nežárkou. Tentokrát nás pred zámkom v čase návštevných hodín stálo asi 10. My dvaja a moravská cyklistická skupina od starých rodičov až po vnúčence. Tí tu boli v priebehu týždňa už druhýkrát. Brána bola, ako vždy, zamknutá. Asi po štvrťhodine vyšiel zo zámku pán, ktorý nám nepríjemným spôsobom oznámil, že majitelia sa pre nedostatok návštevníkov rozhodli skrátiť návštevné hodiny. Až neskôr som podľa obrázkov na internete zistila, že to bol sám majiteľ. S manželkou kúpili zámok v roku 2002 a zrekonštruovali ho. My sme ale chceli vidieť zámocké priestory kvôli Eme Destinovej, ktorá objavila zámok v roku 1914 a od roku 1920 do roku 1930 bola jeho majiteľkou.

Pred treťou popoludní sme zaparkovali pod Plášťovým mostom v Českom Krumlove a vybrali sa k splavu na rieke Vltave. Pred nami sa otvoril výhľad nielen na Lávku pod Zámkem, ale aj na samotný zámok s jeho vežou. Valcová, šesťposchodová veža je zdobená maľovanou bosážou. Na štvrtom poschodí je zvonica so 4 zvonmi. Piate poschodie je arkádová ochodza. Na šiestom poschodí sú umiestnené hodiny a na samom vrchole je lucerna so zvonmi, ktoré bijú v hodinovom intervale. Zámok Český Krumlov je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku.

Pri splave U Jelení lávky bývalo vždy množstvo divákov, ktorí s napätím očakávali ďalší a ďalší čln alebo raft. Ich plavbu sprevádzali hlasno vydávané pokyny, rady a smiech. Tentoraz tam takmer žiadni diváci neboli. V článku "Vltavské jezy mezi Vyšším Brodem a Boršovem" je uvedené "Jez, který býval ozdobou Českého Krumlova je po rekonstrukci pro vodáky i diváky zcela nezajímavý. Šlajsna je vlevo. Nahoře si sednete na kartáče z umělé hmoty a po nich se pomalu sesunete pod jez. Ty kartáče, to je rybí přechod, abyste věděli...".

Pohľad na splav a Rybářskou ulici nad riekou Vltavou. Posádky člnov sa vzorne zoraďujú a udržiavajú bezpečný odstup.

Plášťový most je súčasťou zámku Český Krumlov. Hlavnou úlohou tohto mostu je prekonať veľmi členitý terén, pretože roklina medzi zámkom a zámockým parkom je hlboká 40 m. Jeho dĺžka je 80 m a šírka 6,5 m. Dve najvyššie poschodia sú kryté. Horná chodba spája zámockú obrazáreň so zámockou záhradou. Dolná uzatvorená chodba zas spája Maškarnú sálu so zámockým divadlom. Pod dvojicou krytých a jednou otvorenou chodbou sa nachádzajú dve poschodia vysokých nosných oblúkov. Ich počet je vždy nepárny. Päť ich je v najvyššom poschodí, pod nimi sú len tri oblúky a oblúk, ktorým prechádzajú ľudia, je len jeden.

Rieka Vltava je v Českom Krumlove vždy plná vodákov. Cestovné kancelárie ponúkajú splavy od Vyššího Brodu až po kláštor Zlatá Koruna. Toto miesto som mala naplánované na sledovanie posádok člnov aj v roku 2025. Kvôli tomu som si bola ochotná so sebou vziať aj pohodlnú rybársku stoličku. 

Český Krumlov je so svojou stredovekou zástavbou od roku 1992 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Lazebníckom moste, ktorý spája Latrán s uličkou vedúcou do hradného komplexu, sa rozložila hudobníčka so svojimi fujarami - trombitami.

V pondelok sme sa vybrali do 70 km vzdialenej Haškovej Lipnice. Obec Lipnica má vo svojom názve "nad Sázavou", hoci rieka Sázava je od nej vzdialená 5 kilometrov.

Múzeum Jaroslava Haška je zriadené v dome, ktorý si kúpil v roku 1921 po svojom príchode do Lipnice. Tu napísal svoje dielo Dobrý voják Švejk. Múzeum bolo otvorené až v roku 1959 - 26 rokov po jeho smrti.

Hrad Lipnice nad Sázavou je jedným z najmohutnejších českých šľachtických hradov. Okolo roku 1310 ho založil mocný rod pánov z Lichtenburku.

Lichtenburkovci mali pri Nemeckom Brode (dnešnom Havlíčkovom Brode) strieborné bane a preto potrebovali v ich blízkosti (15 km) nielen svoju sídelnú rezidenciu, ale zároveň aj vojenskú oporu. Už od svojho založenia prekvapoval hrad Lipnice svojou veľkoleposťou, ktorá odrážala bohatstvo a moc jeho majiteľov. Zároveň bol aj dokonalou pevnosťou.

V 16. storočí nechali Trčkovci z Lípy prestavať lipnický hrad na neskororogotickú hradnú rezidenciu.

Neďaleko Lipnice nad Sázavou je do stien zatopených žulových kameňolomov vytesaný cyklus zaujímavých sochárskych diel pod názvom "Národní památník odposlechu". Vytesala ho skupina mladých kamenárov pod vedením výtvarníka a sochára Radomíra Dvořáka z Havlíčkovho Brodu. Patrónom celého "Národního památníku odposlechu" je Richard Hašek, vnuk slávneho spisovateľa Jaroslava Haška.

"Ústa pravdy" sú vysoké takmer tri metre. Toto dielo vznikalo na jar a v lete v roku 2006. Jeho tvorca vraj našiel inšpiráciu v reliéfe Bocca della Verita (Ústa pravdy), ktoré sú v predsieni kostola Santa Maria in Cosmedin v Ríme. K pravdovravným ústam vedie červená značka.

Od úst sme sa vybrali k uchu. Tento tri metre vysoký reliéf bol odhalený o rok skôr ako Ústa pravdy - v roku 2005. Názov "Bretschneiderovo ucho" má podľa mena tajného policajta z knihy Jaroslava Haška "Dobrý voják Švejk". Z Lipnice k nemu vedie modrá značka.

Pri krčmičke U naháče, na severnom okraji obce Lipnice nad Sázavou, sú značky k ústam, uchu a aj k zlatým očiam. K reliéfu "Zlaté oči" sme už nešli. Zlaté oči sú v poradí tretím sochárskym dielom "Památníku národního odposlechu". Boli odhalené v roku 2007. Podľa údajov na internete sú vytesané v treťom lome asi v 2,5 metrovej výške nad hladinou vody. V očiach sú vyryté zlaté nápisy Enter a Exit.

Pohľad na lipnický hrad od krčmy U naháče.

Cestou z Lipnice nad Sázavou sme sa ešte na chvíľu zastavili v Telči na námestí Zachariáše z Hradce. Bolo takmer prázdne. Po trojdňovej balónovej fieste nezostali žiadne stopy. 

V utorok predpoludním sme sa rozlúčili s našimi milými domácimi a vydali sme sa na cestu domov.

V roku 2024 sme sa u nich opätovne ubytovali. Balóny boli pre nepriaznivé (bezveterné) počasie zrušené, ale nám to neprekážalo. Ja beriem Dvůr v Borovné najmä za oázu oddychu a pohody. Vzhľadom na mňa sme si robili krátke výlety na naše obľúbené miesta a ktoré brali aspoň aký-taký ohľad na moju mobilitu. Ktorú ja niekedy neberiem dostatočne na vedomie. 

A niečo podobné som si plánovala užiť aj v roku 2025. Ale ako spieva folková skupina Klíč  - A dál plyne čas, hudba zazní někde v nás ...... snad se jednou budem zas klidně smát, a tak si dál plyne čas ...